Preskočiť na obsah

Veľký Meder

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Veľký Meder
Nagymegyer
mesto
Radnica
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Dunajská Streda
Región Podunajsko
Nadmorská výška 112 m n. m.
Súradnice 47°51′23″S 17°46′14″V / 47,856389°S 17,770556°V / 47.856389; 17.770556
Rozloha 55,55 km² (5 555 ha) [1]
Obyvateľstvo 8 254 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 148,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1268
Primátor Marian Soóky[3] (nezávislý)
PSČ 93201
ŠÚJ 501522
EČV (do r. 2022) DS
Tel. predvoľba +421-31
Adresa mestského
úradu
Mestský úrad
Komárňanská 207/9
932 01 Veľký Meder
E-mailová adresa poslať email
Telefón 031 / 555 22 01
Fax 031 / 555 24 25
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Veľký Meder
Webová stránka: velkymeder.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Veľký Meder (maď. Nagymegyer, 1948 – 1990 Čalovo[pozn 1][4]) je mesto na Slovensku ležiace v okrese Dunajská Streda v Trnavskom kraji.

Mesto leží v južnej časti Žitného ostrova, len asi 8 km severne od Dunaja a maďarskej hranice. Od Dunajskej Stredy je vzdialené 20 km juhovýchodne, od Komárna 32 km západne a Győr leží len 25 km južne. Križuje sa tu cesta I/13, I/63 a II/561, dôležitú úlohu zohráva aj železničná trať Bratislava – Komárno.

Vodné plochy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Štrkovisko, Tisota

Z územia Veľkého Medera sa našli doklady osídlenia kultúry s lineárnou keramikou a želiezovskej skupiny, ďalej osídlenia v starej bronzovej dobe, a najmä germánske sídlisko zo starej aj mladej rímskej doby.

Pomenovanie usadlosti (Marthamagor 1239, Villa Meger 1268, Marchamagyar 1298, neskôr Mogor, Megere a podobne) je zložené zo slovanského slova Marča (k osobnému menu Marek) a slova maďar(ský). Fakt, že bolo v názve treba použiť slovo maďarský poukazuje na to, že osada pod týmto názvom vznikla ako maďarská osada v nemaďarskom, teda slovenskom prostredí.[5] Pôvodní slovanskí obyvatelia (osady a/alebo jej okolia) boli teda nútení podrobiť sa starým Maďarom [Dvořák 89].

Veľké jazerá, rieky a potoky obklopujúce mesto, núkali dobré podmienky na rybárčenie, kopcovité okolie mesta zase na pestovanie poľnohospodárskych plodín a chovu zvierat. Obranyschopnosť novej usadlosti a bezpečnosť obyvateľstva zaručovali i tri avarské zemné hrady, ktoré poznali pod menom „avargyűrű” (avarský prsteň) či „tatárhányás” (tatársky vrch)

V čase panovania kniežaťa Gejzu I. (970 – 997) sa prechodné bydlisko kmeňov zmenilo na stálu usadlosť, čo v dejinách meste považujeme za dôležitú historickú udalosť. Prvými obyvateľmi boli pravdepodobne jazdci z ozbrojeného sprievodu panovníka. Presný rok ich usadenia nepoznáme. V listine Bélu IV. z roku 1268 (Nagy diploma – Veľký diplom) je mesto spomenuté pod menom Villa Meger. Toto pomenovanie poukazuje na to, že to bola významná, obývaná usadlosť. V listine sa ďalej uvádza, že vlastníkom mesta je comes Parabuch, ktorý časť svojich majetkov odovzdal synovi Izsopovi. Odtiaľ pochádza meno obce Ižop. Veľký diplom z roku 1268 je prvou známou, uchovanou kráľovskou listinou z histórie Veľkého Medera a čas jeho vzniku je datovaný od tohto roku. V roku 1998 bolo teda 730. výročie vzniku.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2021)

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie – Veľký Meder (2021)[6]
Slováci
  
14,6 %
Maďari
  
78,4 %
Rómovia
  
0,2 %
Rusíni
  
0,0 %

Národnostné zloženie (2011)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Slováci – 14,0 %, Maďari – 75,6 %, Česi – 0,9 %, Rómovia – 0,5 % a iní [7]

Náboženské zloženie (2001)

[upraviť | upraviť zdroj]
  • rímskokatolíci – 57,40 %, reformovaní (kalvíni) – 22,64 %, bez vyznania – 15,13 %, evanjelici a. v. – 2,23 %, gréckokatolíci – 0,13 % a iní[7]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Reformovaný kostol, jednoloďová neskorobaroková tolerančná stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z roku 1783. V roku 1801 bola pristavaná veža. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou emporou je pruská klenba.[8] Fasády sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s párom dekoratívnych obeliskov, má nárožné zaoblenia, je členená lizénovými rámami v spodnej časti s bosážou. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou.
  • Reformovaný kostol v časti Ižop, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým záverom a predstavanou vežou, z prvej polovice 19. storočia. Stojí na mieste staršej stavby, z ktorej sa mali dochovať obvodové múry. Veža bola pristavaná v roku 1924. Interiér kostola je plochostropý, nad západnou emporou je pruská klenba.[9] Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená je korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša, jednoloďová neorenesančná stavba s pravoulým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1899. Stojí na mieste staršej stavby. Priečelie je členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu so segmentovým štítom. Je členená lizénovými rámami a pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom a ihlancovou helmicou. Vo veži sa nachádza zvon z 18. storočia pochádzajúci zo staršieho kostola.[10]

Socha Bélu Bartóka, pomník hrdinov I. a II. svetovej vojny.

Rekreácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Termálpark Veľký Meder

[upraviť | upraviť zdroj]

Termálpark Veľký Meder je obkolesený 100 ha lesoparkom sa nachádza 10 km od maďarských hraníc a 65 km od Bratislavy. Krytý rekreačný komplex je otvorený celý rok medzi 9:00 a 21:00 h. Vodná plocha krytého bazéna má atypický tvar s rozlohu 300 m² a hĺbkou 1,3 m. Nachádza sa tu aj polokrytý sedací bazén s vyššou teplotou vody.

Vo všetkých bazénoch je termálna voda s teplotou 27 – 38 °C, vhodná na liečenie ochorení kĺbov, chrbtice a svalstva. Tento komplex okrem bazénov ďalej ponúka návštevníkom perličkový kúpeľ, masáž, solárium, saunový svet, bioptron liečbu, kozmetický salón, samoobslužnú reštauráciu a bar. V lete je k dispozícii 8 bazénov, reštaurácie, občerstvenia, športové vyžitie pre deti i dospelých. Ubytovanie sa je priamo v areáli.

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. maďarsky Csallóközben = Žitný ostrov

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : (vývin v rokoch 1773 – 1997). 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0530-2.
  5. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum – Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 243 – 244. ; STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku II. 2. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004. 533 s. ISBN 80-88878-89-6. S. 280.
  6. Štatistický úrad SR
  7. a b MOŠ/MIS
  8. Veľký Meder - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2021-05-28]. Dostupné online.
  9. Ižop (Veľký Meder) - Kalvínsky kostol [online]. Pamiatky na Slovensku, [cit. 2021-05-28]. Dostupné online.
  10. Pozoruhodnosti mesta [online]. Oficiálne stránky mesta Veľký Meder. Dostupné online. Archivované 2020-03-05 z originálu.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]